Z pretekov Rallye Dakar 2016 na juhoamerickom kontinente si Zlatomoravčan Marek Sýkora, ako člen českého súťažiaceho družstva Offroadsport Teamu, doniesol domov bronzovú medailu v kategórii kamiónov T4-3. Celkovo skončili na 40. mieste.
Po štrnástich horúcich dňoch strávených v neľahkom teréne sa svojou účasťou a dosiahnutým úspechom postaral o ďalšie zviditeľnenie nášho mesta vo svete.
Vicemajster Európy v disciplíne cross country z roku 2006 (spolujazdec svojho otca Jozefa Sýkoru) je bohatší o zážitky z vytrvalostného preteku upravených terénnych automobilov a motoriek, ktorý sa kedysi konal na africkom kontinente a ktorého pôvodný názov bol Rallye Paris-Dakar. Tento rok sa súťaž Rallye Dakar organizovala už po 38-krát.
Marek, v Rallye Dakar sa prekonávajú náročné úseky tratí, ktoré vedú cez ťažko zdolateľný terén. Bolo to pre teba ťažké?
„Niektoré etapy boli ťažké, niektoré ľahké a bola aj taká, keď som chcel ísť už domov.“
Čo považuješ za ťažké a čo Teba, alebo Vašu posádku stálo najviac síl?
„Myslím, že dve, tri etapy sme prechádzali vo výške 4200 m nad morom. V jednej sme mali technické problémy, menili sme turbo a dostali sme defekt. Meniť koleso vo výške, kde sa nedá poriadne dýchať, prinúti človeka siahnuť na dno svojich síl. Niektorých súťažiacich chytal stav paniky z nenadýchnutia a boli odkázaní na zdravotnú pomoc. Na určitých miestach čakali vrtuľníky a sanitky, kde bola možnosť sa nadýchať kyslíka. Aj keď som si niekedy myslel, že sa už nenadýchnem, túto pomoc sme ani ja, ani moji kolegovia ani raz nevyužili. Ale boli aj takí, ktorí ju potrebovali veľmi často.
Za ťažkú etapu považujem aj púšť v Salta – Fianbala, kde sme poskytli pomoc inej posádke a do cieľa sme dorazili až po jednej hodine v noci. Zdolať pieskové duny v tme tiež nebolo ľahké. Do „byváku“ sme prišli o pol siedmej ráno a 7.40 sme vyrážali na ďalšiu etapu.“
Mali ste niekedy chvíľu, že to vzdáte?
„Áno… ale iba chvíľu. Práve v tejto etape v púšti sme mysleli, že tam prespíme a vykašleme sa na to. Možno jedna tretina súťažiacich odpadla.“
Boli úseky, ktoré sa kvôli nepriaznivému počasiu zrušili? Bol súťažný úsek, ktorý sa z pretekov musel vyradiť? A koľko kilometrov ste prešli?
„Boli… napríklad v poslednej etape sa preteky na 108 kilometri prerušili, pretože terén bol neprejazdný. Celkom sme prešli okolo 9000 km.“
Bol tento pretek pre teba určitou výzvou? Si rád, že si sa ho zúčastnil? Pôjdeš aj nabudúce?
„Neviem.. budem veľmi rozmýšľať, či sa tejto súťaže ešte zúčastním. Už to nie je ten Dakar čo býval voľakedy. Dávnejšie to bol európsky závod na piesku, v púšti, a napríklad, iba dve etapy boli kamenisté, teraz je väčšina úsekov mimo piesku. Som rád, že som sa ho mohol znovu zúčastniť, ale nadšenie pred tým, moje očakávania a predchádzajúce skúsenosti predčili skutočnosť a čakal som väčšiu výzvu, náročnejší terén, pretože náš tím bol dobre pripravený. V tom sme sa zhodli s viacerými súťažiacimi. Ale určite to bola ďalšia veľká životná skúsenosť, po ktorej si o to viac človek svoj život váži a oveľa viac sa teší z maličkostí.“
Ľubomíra Rosinská
